South of Midnight - Recenzia

South of Midnight je nová značka, ktorú Xbox oznámil v roku 2023 originálnym trailerom. Hra ma okamžite očarila svojim vizuálom, stop-motion animáciou pripomínajúcou plastelínové filmy. Potom hra zaujala jedinečnou hudbou a atmosférou hlbokého amerického juhu, kde sa odohráva. A napokon je tu aj sympatická Hazel ako hlavná hrdinka hry. 

Na samotnú hrateľnosť som sa celkom tešil, lebo South of Midnight vyzerá skutočne príťažlivo. Novinku od kanadského Compulsion Games som však dohral s trpkou pachuťou, v niektorých momentoch som si koniec doslova želal. Prečo? Dozviete sa v recenzii. Mimochodom, hra u nás vychádza v češtine, takže ak máte radi príbehové hry, určite vás táto informácia poteší. 

Folklór a fantasy amerického juhu

South of Midnight je akčná hra z pohľadu tretej osoby, v ktorej sa chopíte roly Hazel. Jej domov zasiahne hurikán a stratí matku, naopak však získa schopnosti takzvanej Tkáčky, ktorá vidí paranormálne vlákna minulosti. V zásade je to však príbehová plošinovka, miešaná s kvalitnými cutscénami, environmentálnymi výzvami a čas od času aj súbojmi. 

Príbeh hry je zostavený z niekoľkých fantastických povestí a mýtov z hlbokého Juhu. Dvojprstý Tom, Huggin’ Molly, Rougarou, Altamaha-ha, príšera z močiarov Honey Island - tieto príbehy my Európania nepoznáme, ale obyvateľom štátov Louisiana, Mississippi alebo Alabama je tento folklór známy. Hráči sa tak zoznamujú s týmito povesťami cez ozveny minulosti. Napokon Hazel rozlúšti aj pravú podstatu mýtov. 

Po krátkom úvode vám teraz popíšem, ako prebieha prvá časť hry. Hazel narazí na nejaký predmet zo svojho splaveného domu, ktorý jej otvorí cestu k ďalšej povesti. V nej po sekcii plošinového skákania narazí na arénu, kde zabije mýtických nepriateľov a získa časť príbehu. Toto sa opakuje presne tri krát. Na konci poslednej arény sa Hazel ocitne v paranormálnom svete, kde musí neprerušeným behom uniknúť démonovi, ktorý ju prenasleduje. Potom nasleduje boss fight a vyriešenie príbehu danej povesti. 

Extrémne repetitívna hra

Popísal som vám síce len prvé dve hodiny hry, ale stačí, ak si to vynásobíte päť krát a už poznáte celú hru. Totižto Compulsion Games spravili jednu zásadnú, obrovskú chybu, ktorá ma takmer odradila od hrania - prvé dve hodiny hrateľnosti sa totiž opakujú až do samého konca, bez zmeny. Jediné, čo sa mení, je podstata príbehu a samozrejme prostredia - mimochodom úžasné prostredia. 

Hra je tak repetitívna, tak strašne sa všetko opakuje toľko krát, že som už nemal chuť sa na to pozerať. Keď nejakú animáciu sledujete dva, tri, päť krát, je to ešte okej. Ale po dvadsiaty krát to už prestáva byť stranda. Možno by to nebol problém, keby South of Midnight nebola prísne lineárna hra bez možnosti si gameplay nejako ozvláštniť. A vôbec, samotné plošinové hranie - teda prekonávanie environmentálnych prekážok, je primitívne jednoduché a všade sú pokreslené biele značky. Vlastne tak ani netreba hľadať cestu vpred.

Navyše, Hazel má všetky schopnosti dostupné takmer od začiatku hry. Počas hrania nenarazíte na žiadne nové vybavenie, na nič, čo by zmenilo hrateľnosť. Existuje tu strom schopností, ktorý otvára nové pohyby v súbojoch, ale ani tie nie sú nijako zásadné. Povedal by som, že takto extrémne repetitívna hra je dnes skôr raritou. 

Vývojári veľa vody nenamútili ani v súbojoch. Nepriateľov budete od začiatku hry do jej konca zabíjať presne tým istým štýlom a tou istou taktikou. Hra síce postupom času pridáva nových nepriateľov, no len preto, aby vás viac frustrovala. Nie pre to, aby ste zmenili taktiku, alebo štýl boja. Všetky arény v tejto hre sú totálne identické, na chlp rovnaké, hoci s iným počtom nepriateľov a s inou kulisou. 

Pochváliť musím vývojárov azda len za podarené súboje s bossmi. Každý boss je špecifický a jedinečný, spolu s originálnou hudbou a prostredím ide o súboje plné napätia a adrenalínu. Až na posledného, ktorý vsadil na dobre známe arény. 

Skutočne podarený vizuál a kvalitné cutscény

Čo sa South of Midnight nedá poprieť, je nádherné vizuálne spracovanie. Stop-motion animácie pôsobia jedinečne a originálne. Hoci niektorí sa sťažovali, že ich stop-motion animácie vyrušujú, vôbec to nie je také zlé a ani som nepomyslel, že by som ich vôbec vypol (aj keď taká možnosť tu je). 

Dialógy, prestrihové scény, animácie a dabing, všetko je na fakt vysokej úrovni. Pochváliť musím hlavne zapracovanie hĺbky poľa (depth of field) v cutscénach, skoro najlepšie, čo som na Unreal Engine 5 videl. Naopak, prostredia sú takmer úplne statické a neexistuje tu takmer žiadna miera interakcie s prostredím, pohybu alebo deštrukcie okolia. Pôsobí divne, že Hazel má schopnosť posielať tlakové vlny ale nepohne ani vedrom.

Veľmi zaujímavá je aj hudba. Celý soundtrack pre South of Midnight je úplne jedinečný, Olivier Deriviere zostavil vokálne songy, ktoré hráča sprevádzajú takmer celú hru. Nejde však len o čisto hudobný podmaz v štýle černošského blues, jazz alebo country. V piesňach sa totiž spieva priamo o príbehu, o príbehu Hazel ale aj o osudoch ľudí, ktoré teraz Hazel rozplieta. Nie vždy mi takáto hudba sadla, niektoré momenty hudby boli vyslovene hrozné. Ale celkovo hodnotím hudobné spracovanie pozitívne, lebo takýto zážitok sa v hrách len tak nevidí. 

Čo dodať. Vizuálny a hudobný prejav South of Midnight je skutočne jedinečný, ba až výnimočný. Ale výnimočná je aj absolútne repetetívna hrateľnosť, kvôli ktorej som hru takmer nedohral. Vývojári sa v tomto prípade sústredili na prezentáciu príbehu a akosi zabudli, že gameplay treba raz za pár hodín obmeniť. Veľká škoda, pretože svet South of Midnight je nádherný.