Senua’s Saga: Hellblade II - Recenzia

Keď som cez víkend dohral Senua’s Saga: Hellblade II, mal som z hry neskutočne dobré pocity. Je to dielo s tak vysokými produkčnými kvalitami, ktoré sa rodia len raz za generáciu. A práve Senua’s Saga: Hellblade II je prvou hrou tejto generácie, z ktorej mi padla sánka. Skutočne nepreháňam a rozhodne nevravím len o grafike. Bol to zážitok.

Hellblade II dokázal niečo, čo žiadna hra predtým. CGI level grafiky.

Recenziu ale začnem netradične, grafikou. Pretože to je proste niečo neuveriteľné. Iste poznáte nejakú hru, ktorá medzi gameplayom prehráva cut-scény vytvorené pomocou CGI - teda gameplay vyzerá inak a predrenderované CGI cutscény vyzerajú úplne inak. Filmové cutscény má napríklad Call of Duty. 

Tak vám niečo poviem, Senua’s Saga: Hellblade II je CGI od začiatku do konca a čo je najlepšie - v tom CGI sa môžete hýbať. Vizuálna kvalita celej hry je CGI-level. Nikdy predtým, v žiadnej hre, som nemal možnosť si pozastaviť predrenderovanú cutscénu a voľne sa v nej pohybovať. Ale tu to nie je predrenderované, je to živé.

Dokonca aj v tých najlepších, najkrajších hrách od Sony, máte v cutscénach len veľmi obmedzené možnosti a fixnú kameru foto režimu. V Hellblade 2 si môžete cutscénu postaviť a voľne v nej pohybovať kameru, pozrieť sa na postavy z rôznych uhlov, nasvietiť ich, proste čokoľvek. Všetko totiž beží v real-time a pôsobí to priam neuveriteľne. 

Toto je Unreal Engine 5 v plnej sile

Sila Unreal Engine 5 je využitá v každom ohľade tejto hry. Postavy MetaHuman (naskenované podľa reálnych hercov) sú absolútne fotorealistické, s tou najmenšou, najdrobnejšou mimikou. Môžete sledovať, ako sa Senue pri hneve zvraští pokožka nosa medzi očami, ako jej steká pot po špinavom krku a zanecháva za sebou mokrú, čistú čiaru a dokonca môžete vidieť odrazy okolia v jej očiach. Rovnako kvalitné sú aj všetky ostatné postavy.

Jednotlivé úrovne inšpirované reálnymi lokalitami na Islande a sú vytvorené knižnicou Quixel Megascans. Znamená to, že takmer každý objekt v hre bol reálne nafotený a vložený do priestoru vo svojej fotorealistickej podobe. Niekedy som mal chuť si proste len tak prehliadať skaly, útesy a kmene stromov. 

Absolútne fotorealistické prostredie je doplnené o funkciu Nanite. Vďaka nej môže byť na scéne prakticky nekonečne detailná geometria. Vývojári to využili na vytvorenie pozostatkov sopečnej aktivity, odštiepených skál útesov a skalnatých pahorkov, či jaskýň a dokonca aj kostýmov. Aby grafici zamachrovali, nad touto nekonečnou geometriou občas lietajú kamerou z lokality na lokalitu, menia počas toho dennú dobu a všetko funguje absolútne plynule – bez LOD, bez doskakovania objektov, bez pop-up a dalších artefaktov ostatných enginov.

Senua’s Saga: Hellblade II skvele zvláda aj hru so svetlom. Senua počas svojej púte stále bojuje s hlasmi vo svojom vnútri ale i s vidinami, ktoré ostatní nevidia. Autori sa v týchto momentoch hrajú s nasvietením, s detailmi na tvári Senuy. Hrajú sa s kamerou takmer úplne bez strihu, s kamerou, ktorá v jednom momente sníma Senuu zozadu a v inom sa zase približuje k jej tvári spredu, aby zachytila jemné emócie. To všetko dodáva príbehovým momentom jedinečnú atmosféru. Dokonca aj bežné súboje, či boss fighty, sú vďaka svetlu, ohňu a búrkam, jedinečným zážitkom.

Okrajovo spomeniem aj animácie postavy. Už som spomínal, že vďaka MetaHuman pôsobia tváre postáv fotorealisticky. Ale musím pochváliť vlastne všetky animácie v hre. Všetko vyzerá, akoby bolo animované mo-capom jedinečne pre tú scénu. A chôdza Senuy, to je to najprirodzenejšie, čo som kedy v hrách videl.

Skvelý príbeh s množstvom zaujímavých postáv, ktorý proste funguje

Strašne som sa bál toho, že príbeh v Senua’s Saga: Hellblade II bude nejaký moc psychologický, bez jasného cieľa, zameraný na Senuu a jej myšlienkové pochody. Našťastie, hra má jasne vytýčené ciele a príbeh je držaný pohromade aj vďaka silným vedľajším postavám.

Hra sa odohráva v desiatom storočí na Islande, kedy sa keltská bojovníčka Senua vydáva za otrokármi, ktorí odvliekajú jej ľud do otroctva. Dozvedá sa však o obroch, ktorí sužujú aj krajinu otrokárov. Jej poslaním v tejto hre je prísť na to, ako obrov zastaviť a s tým aj utrpenie mnohých ľudí. Cestou stretnete niekoľko skutočne výborných postáv, Thórgestra, Fargrímra alebo Ástríðr. Hrou sú pretkané zaujímavé dialógy a Senua na rozdiel od prvej hry pôsobí ako líder, ktorého ostatné postavy dokážu rešpektovať. 

V 8-9 hodinovom príbehu vás čaká niekoľko nepríjemných, stiesnených, temných momentov. Ale naopak, čakajú vás aj WOW momenty, čo je dnes u hier skôr výnimka. Ja špeciálne som mal sánku dole hneď v niekoľkých pasážach. Myslel som, že dnes už asi nikto nevymyslí niečo nové, čo v hrách ešte nebolo, ale Ninja Theory sa to podarilo. Celkom šikovne vývojári do príbehu zakomponovali aj logické úlohy. Ide o jednoduché environmentálne hádanky, ktoré majú v príbehu svoje miesto. Nejde tak celkom o walking simulátor, ako si mnohý mysleli. Mix objavovania sveta, pokojných momentov, súbojov, či dialógov, tu funguje dokonale. 

Adrenalínové súboje inšpirované Bitkou Bastardov z Game of Thrones

Súboje, to sú špeciálna kapitola. Vývojári stavili na extrémne osobný prístup k súbojom, takže vždy budete čeliť len jednému nepriateľovi naraz. Nepriateľ sa však správa podobne ako vy - švihá mečom, blokuje, uhýba sa, využíva každú príležitosť vás zasiahnuť, hoci len päsťou. S každým nepriateľom tak strávite nejakú chvíľu a čím ťažší, tým lepšie.

Vývojári sa u súbojov inšpirovali Bitkou Bastardov z Game of Thrones. Teda meč má svoju váhu, do každého švihu Senua vkladá úsilie a každé odrazenie meča ju môže vyviesť z miery. Vyzerá to, že súboje sú založené na fyzike, alebo na skutočne výnimočnom animačnom systéme. Však vývojári u dvojky točili animácie súbojov až 69 dní, naproti tomu v jednotke to stihli za dva. A je to vidieť, každý jeden súboj, každé zabitie, každé odrazenie meča vyzerá originálne, jedinečne.

Čo sa súbojov týka, niektoré z nich dopĺňa tak intenzívna hudba, že vám napumpuje adrenalín do krvi, hra nezastaviteľne dávkuje nepriateľov a vy už nevládzete, no idete ďalej. Tieto súboje sú vyslovene epické a je len málo hier, ktoré sa vám súbojmi dokážu vryť do pamäti. 

Zvukový a hudobný zážitok aj vďaka binaurálnemu zvuku

Ninja Theory museli vymyslieť niečo originálne aj pri zvuku. A Senua’s Saga: Hellblade II vám aj v tomto prípade doručí niečo, čo ste u hier ešte nepočuli. Autori totiž nahrávali binaurálny zvuk, priestorový zvuk u ktorého je citeľne jasné, do ktorého ucha vám niekto šepká. Binaurálny zvuk je jedinečnou a neoddeliteľnou súčasťou Senua’s Saga: Hellblade II, plní úlohu v príbehu, v poznávaní sveta, v načúvaní vlastnej mysle a len vďaka nemu dokážu vývojári doručiť svoju víziu.

Preto je extrémne dôležité, aby ste Hellblade 2 hrali so slúchadlami. Nehrajte to na televízore, ani na soundbare, zoberte akékoľvek slúchadlá a užite si to. Hra má totiž úžasné ozvučenie, od hlasov, cez chôdzu až po šum mora a dunenie zeme. Všetko zastrešuje absolútne dokonalý soundtrack. Ide o mix vikingskej hudby s modernými nástrojmi.

Nedá mi to, ale musím spomenúť aj výnimočné nastavenia hry. Totiž dizajnéri z Ninja Theory v Senua’s Saga: Hellblade II pripravili také nastavenia, ktoré im môžu ostatné hry len závidieť. U hry si môžete nastaviť rôzne pomôcky, húpanie kamery či obtiažnosť boja. Môžete si tiež nastaviť ovládanie vo foto režime, počítadlo FPS, veľkosti textov a asi 11 nastavení pre titulky, vrátane farby, obrysu atď.

Špeciálnou kategóriou sú potom PC nastavenia grafiky. Priamo v nastaveniach si môžete zobraziť hru in-game a pri pohľade na hru môžete nastavenie meniť. Uvidíte tak, ako nastavenie mení grafiku hry a tiež to, koľko FPS budete mať. Chcem, aby niečo takéto mala odteraz každá hra. Hellblade 2 ponúka na launch dva upscalery – Intel XeSS a AMD FSR 3. Môžete si tak zdvojnásobiť, možno strojnásobiť FPS.

U konzol sa budete musieť zmieriť s 30fps, čo však vôbec nie je na škodu. Nejde o hru, kde treba mieriť alebo rýchlo reagovať a Hellblade 2 je šitá na mieru pre hranie v 30fps. Vývojári totiž chceli docieliť filmový zážitok. Aby to dosiahli, obmedzili aj pomer strán. Hru Hellblade II tak budete hrať jedine v pomere strán 2.39:1. Ak máte širokoúhly monitor s pomerom strán 21:9, tak vyplní celú obrazovku. Ak máte monitor v štandardnom pomere strán 16:9, hru budete hrať s čiernymi pásmi, podobne ako pri sledovaní filmu. Spočiatku to bolo divné aj pre mňa. Postupom času som si na to zvykol a pre potreby screenshotov som zapol rozlíšenie 16:9 priamo vo foto móde. 

Hellblade 2 je definícia jedinečného zážitku

Štúdio Ninja Theory s 80 vývojármi dokázali niečo, na čo som čakal celú novú generáciu. Hru, ktorá posunula hranice možného a zároveň priniesla niečo, čo ešte žiadna iná hra. A tých originálnych prvkov je viacero, od skutočného CGI vizuálu, cez dokonalé animácie a herecké výkony, až po dych berúce súboje doplnené o úžasnú hudbu a zvuky. Prepracované nastavenia grafiky, zapracovanie binaurálneho zvuku so skvelým dabingom, WOW momenty, to všetko tu je. Vyčítal by som asi len to, že hra je kratšia, no aj to je zohľadnené v nižšej cene. Na záver už len dodať, že vďaka oficiálnej češtine si druhú cestu Senuy skutočne užijete.